Niesol drogy nevedomky?

Je to rok, čo Slovákovi Erikovi (21) našli na Kostarike v batožine kokaín. Hoci o ňom vraj netušil, skončil v kostarickom väzení. A je tam dodnes. Jeho mama si s ním len telefonuje a synova naivita ju už stála tisíc tristo eur.

[diskutujte o článku]

05.03.2010

Vlani dvadsiateho tretieho februára, po niekoľkých dňoch na Kostarike, čakal Erik v letiskovej hale metropoly San José na spoj do Madridu. Keď jeho batožina prešla kontrolou, pristavil sa pri ňom colník a ukázal na hojdaciu sieť, ktorú mladík nedbalo pohodil na vrch kufra. Poklopal na bambusové tyčky na okrajoch siete a ozval sa zvuk dutej vodovodnej trúbky. Stačilo navŕtať dierku a už sa sypal biely prášok. Kokaín, jedna z najlukratívnejších drog sveta.

Nebezpečná naivita

Policajti Erikovi okamžite nasadili putá a eskortovali ho do väzenia plného ťažkých zločincov. Presne rok odtiaľ odkazuje, že je nevinný a o droge, s ktorou mal docestovať až do Viedne, nevedel. Jeho mama Darina (44) mu verí. Je presvedčená, že jej syn sa stal obeťou podvodníkov a kuriérom kokaínu bol nevedomky. Za pravdu jej dávajú aj obyvatelia Nedanoviec, kde chlapec vyrastal. Hovoria, že nie je zlý, no doplatil na naivitu.
Naozaj je čudné, že kým sa Erik nevybral na Kostariku, nebol nikdy predtým v zahraničí. Stačilo však, že v rodnej dedine spoznal chlapa, ktorý mu navravel, že s kamarátom z Nitry budú v Amerike obchodovať s kvetmi a potrebujú niekoho, kto by im v New Yorku otvoril podnikateľský účet. Či by Erik nemal záujem. Erik s ponukou súhlasil.
„Bol celý bez seba. Každému rozprával, kam sa chystá na výlet. Vari sa takto správa drogový kuriér?!“ rozhorčuje sa pani Darina.

Nebezpečný výlet

Odmenou za otvorenie účtu mal byť päťdňový pobyt na Manhattane zdarma plus päťsto dolárov navrch. Ďalších sto eur prišlo od nitrianskeho podnikateľa na účet Erikovho brata Martina. Poslúžili na nevyhnutné výdavky spojené s cestou do zámoria, s ktorou však Erikova mama nesúhlasila.
„Mohla som robiť všetko na svete, no bol dospelý a mal svoj rozum. Vravel, že mu závidím dovolenku. Dokonca predo mnou tajil deň odletu!“ vraví smutne pani Darina.
V ten deň odišla ku kamarátke do Prievidze. Keď jej zrazu zazvonil mobilný telefón, mladší syn oznámil, že Erik sa práve pohol zo Slovenska. „A neletí do New Yorku, ale na Kostariku. Pochytila ma triaška, nemohla som sa pohnúť. Kým v New Yorku mal Erika čakať Američan s tlmočníkom, v Strednej Amerike si musel poradiť sám, len s pomocou telefonátu istého muža zo Slovenska,“ vzlykne utrápená žena.

Hrozilo mu dvadsať rokov

Erika počula až vtedy, keď jej s plačom telefonoval z kostarického väzenia. Čo sa však udialo predtým?
Nedanovčan pristál v San José. Zavolal si taxík, ktorý ho odviezol do dohodnutého hotela. Tam ho zastihol telefonát zo Slovenska. Podľa mamy, ktorej z väzenia neskôr napísal dvanásťstranový list, mal čakať na ďalšie pokyny. Napokon ho akýsi Kostaričan autom odviezol asi stošesťdesiat kilometrov od hlavného mesta. V dome, do ktorého vstúpili, si sadol a opäť čakal. Napokon, keďže s účtom to vraj nevyšlo, mu miestni ľudia dali aspoň niekoľko suvenírov. Popolníky, tričká a hojdaciu sieť, v ktorej našli kokaín, mal podľa inštrukcií previezť do Európy.
„No skončil za mrežami, kde sa dozvedel, že za pašovanie drog hrozí na Kostarike až dvadsať rokov natvrdo. Psychicky sa zosypal. Plakal a vravel, že ak sa nevráti do troch mesiacov, už sa nikdy neuvidíme,“ opisuje pani Darina dramatické chvíle.

V kostarickej base

Erik najskôr skončil v cele, kde mu robilo spoločnosť štyridsať zločincov vrátane vrahov. Nikomu nerozumel, s nikým sa nekamarátil. Spával na prični z kameňa, na ktorej boli hodené dosky. Prvý týždeň do seba dostal len vodu, neskôr si musel zvyknúť na zeleninu, ryžu a fazuľu, ktorá mu spôsobovala črevné problémy. Mladík, ktorý je od detstva chorý na obličky a má slabé srdce, navyše dostal infekciu, ktorá jeho stav ešte skomplikovala. Až zdravotná dokumentácia, ktorú pani Darina poslala na Kostariku, dozorcov presvedčila, aby ho presunuli na ľahšie oddelenie.

Úspory sú preč

Erik, vraj z obáv o život, neoznačil človeka, ktorý mu v Kostarike podstrčil sieť s kokaínom. Keďže videl, že s tvrdením o nevine nepochodí, dohodol sa s advokátom. Na jeho návrh priznal vinu, a tak mu v Strednej Amerike nenaparili dvadsať, ale päť a pol roka väzenia.
„Pre nalomené zdravie mu aj tento trest napokon ešte znížili, no musí si ho odpykať na Kostarike. Všetky moje úspory sú preč, Erikova tvrdohlavosť ma doteraz stála asi  tisíc tristo eur. Nikto mi nepomohol. Ani vláda, ktorá by sa o nevinných Slovákov odsúdených v zahraničí určite mala starať! A Erik je nevinný!“ rozhodne uzatvára pani Darina, ktorej uplynulý rok poriadne odkrojil zo síl. S Erikom, ktorý sa vo väzení učí po španielsky a anglicky, je v telefonickom kontakte. Správanie chlapov, ktorí Erika nahovorili na cestu do Strednej Ameriky, považuje za nelegálne. Jeden sa údajne stratil kdesi v zahraničí a druhý tvrdí, že s Erikovým pobytom za oceánom nemá nič spoločné. K prípadu sa odmieta vracať a sťažuje sa, že pani Darina ho ohovára.
Pravda však je, že jej syn bol v čase odletu plnoletý a rozhodol sa sám. Teraz za to nesie následky. Kedy sa vráti na Slovensko, ešte stále nie je isté.